Crohnova choroba

Autor článku:
MUDr. Anna Gojdičová, PhD.
Vedúci lekár IBD centra v Gastroenterologickom centre Ružinov - Bratislava

Príčina Crohnovej choroby zatiaľ nie je úplne objasnená. Jedná sa pravdepodobne o kombináciu vrodených predispozícii, nepriaznivých faktorov životného štýlu a pôsobenia okolia. Jediným faktorom, ktorý bol doteraz jednoznačne preukázaný ako faktor zvyšujúci riziko vzniku ochorenia a takisto zhoršujúci jeho priebeh je fajčenie.

Najčastejšími príznakmi Crohnovej choroby sú bolesti brucha, hnačky, chudnutie, teploty, chronická únava a zápal v okolí konečníka. Príznaky závisia od toho, ktorá časť tráviacej trubice je postihnutá. Pri postihnutí hornej časti môžu byť prítomné bolestivé drobné vriedky v dutine ústnej, sťažené prehĺtanie, bolesti brucha s vracaním, chudnutím. Pri zápale tenkého čreva býva hlavným príznakom únava, chudnutie, teploty, chudokrvnosť. Pokiaľ sa tenké črevo zúži pridružujú sa bolesti, najmä po jedle. Postihnutie  hrubého čreva sa prejavuje predovšetkým hnačkami, ktoré môžu mať prímes krvi alebo hlienu.  U časti pacientov je ochorenie komplikované vytvorením hnisavých kanálikov medzi kľučkou čreva a inou kľučkou, kožou, alebo iným dutým orgánom. Pokiaľ dôjde k upchaniu kanálika vytvorí sa dutinka vyplnená hnisom.

Ďalšou komplikáciou ochorenia je zúženie čreva, ktoré  môže byť podmienené zápalovým opuchom sliznice čreva alebo zhrubnutím väziva alebo ich kombináciou. Zúženie čreva spôsobené opuchom sa lieči pomocou imunosupresív a biologickej liečby. Pacient musí dodržiavať bezzvyškovú diétu a v niektorých prípadoch je nutné podávať výživu len do žily. Zápal aj zúženie môžu byť navyše komplikované prederavením čreva (perforáciou) a vytvorením hnisavých abscesov v brušnej dutine. Zúženie čreva sa môže zhoršiť až do tej miery, že dôjde k upchatiu čreva a jeho nepriechodnosti (ileus). Táto sa prejaví silnými bolesťami brucha a zástavou vetrov aj stolice. Jedná sa pritom o akútny vážny stav. Pri upchatí čreva, prederavení čreva alebo abscesoch je nevyhnutná chirurgická liečba, pri ktorej skúsený chirurg odstráni postihnutú časť čreva. 

Zápal môže okrem samotného tráviaceho traktu postihnúť aj iné orgánové sústavy ako sú kĺby, kožu alebo oči.

Diagnostika Crohnovej choroby spočíva v preukázaní zápalu v organizme z krvi, stolice a pomocou endoskopického zobrazenia čreva, ultrazvuku, počítačovej tomografie alebo magnetickej rezonancie. Kľúčovým vyšetrením je kolonoskopické vyšetrenie, nakoľko väčšina pacientov s Crohnovou chorobou má postihnutie konca tenkého čreva a/alebo hrubého čreva.

Liečba Crohnovej choroby závisí od miesta postihnutia čreva a závažnosti ochorenia. Zvyčajne sa rozlišuje úvodná liečba na dosiahnutie bezpríznakového obdobia a liečba na jeho udržanie. Vo všeobecnosti je liečba pri Crohnovej chorobe dlhodobá, vo väčšine prípadov je potrebná na celý život. Pri vysadení udržiavacej liečby dochádza totiž u veľkej väčšiny pacientov k návratu ochorenia. Liečba spočíva v podávaní liekov potláčajúcich reakcie imunitného systému. Pri liečbe ľahkých foriem Crohnovej choroby sa používajú tabletky mesalazínu alebo lokálne pôsobiace kortikosteroidy. Liečba systémovými kortikosteroidmi, ktorých účinok je rýchly, je indikovaná u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou formou ochorenia. Bohužiaľ dlhodobá liečba kortikosteroidmi je spojená s vysokým výskytom nežiadúcich účinkov t.j. vyššia náchylnosť na infekcie, zvýšený krvný tlak, cukrovka a preriedenie kostí. V dlhodobej liečbe sa používajú imunosupresíva ako azatioprin a biologické liečivá infliximab, adalimumab, vedolizumab alebo ustekinumab. Biologické lieky sa podávajú  v špecializovaných ambulanciách alebo si ich pacienti aplikujú sami. Na návrh lekára ich schvaľuje poisťovňa.

Pri Crohnovej chorobe je dôležité prestať fajčiť. Fajčenie totiž zhoršuje priebeh ochorenia, prispieva ku komplikáciám a zvyšuje riziko operácií. V akútnych štádiách alebo pri zúžení čreva je účinná tzv. bezzvyšková  diéta. Je to diéta s vylúčením vlákniny, to znamená  zeleniny, ovocia, cereálií, orechov a strukovín.

Prognóza ochorenia závisí od včasnej a správnej diagnostiky, rozsahu postihnutia, stupňa aktivity ochorenia a pridružených komplikácii eventuálne mimočrevných prejavov. V súčasnosti najmä po zavedení imunosupresív a biologickej liečby je priemerná dĺžka i kvalita života pacientov porovnateľná so zdravou populáciou. Pozornosť pri dlhodobej starostlivosti sa preto posúva na prevenciu závažných komplikácií ako je rakovina hrubého čreva, rednutie kostí a prevencia a dôsledná liečba prípadných infekcií.