DIAGNOSTICKÉ POSTUPY
Ako môže lekár zistiť, či je u pacienta prítomné chronické zápalové ochorenie čriev, aké je závažné a akú časť čreva postihuje ? Lekár Vám presnejšie vysvetlí, ktoré diagnostické vyšetrenia sú vo Vašom prípade potrebné. V prvom rade to bude fyzikálne vyšetrenie celého tela, pochopiteľne, najmä brucha a análnej oblasti. Palpácia (pohmat), auskultácia (posluch zvukov zvnútra) a perkusia (poklop) pomôžu lekárovi zhodnotiť funkciu čriev a stav pečene, ba dokonca i odhadnúť miesto, odkiaľ bolesť vychádza. Všíma si výskyt niektorých typických zmien, ktoré postihujú kožu, sliznice, oči alebo kĺby. V oblasti konečníka môže na prvý pohľad zbadať zápalové zmeny a palpačné vyšetrenie môže odhaliť stopy krvi.
Vzorky krvi a moču sú potrebné na laboratórne vyšetrenia: sedimentácia krviniek (FW), počet bielych a červených krviniek, počet krvných doštičiek (spolu známe ako krvný obraz), zloženie krvných bielkovín, obsah železa, koncentrácia elektrolytov v krvi a ďalšie. Tieto testy lekárovi povedia, či v organizme prebieha celková zápalová reakcia, či je poškodené vstrebávanie živín z čreva, alebo či sa vyskytlo krvácanie. Analýza moču umožňuje zhodnotiť funkciu obličiek. Ak výsledky týchto vyšetrení naznačujú prítomnosť zápalového ochorenia čriev, potrebné sú ďalšie vyšetrenia na zistenie formy a rozsahu poškodenia čreva.
Sonografické vyšetrenie brucha patrí medzi menej náročné vyšetrenia. Touto metódou sa zvyčajne zachytí distenzia (roztiahnutie) čreva, zhrubnutie črevnej steny, zmeny vo vzhľade pečene, žlčníkové alebo obličkové kamene, abscesy, porušenie odtoku moču z obličiek a podobne. Vyšetrenie je neškodné a môže sa podľa potreby opakovať.
Na určenie typu a rozsahu chronického zápalového ochorenia čriev je potrebné presne zistiť, ktoré časti čreva sú postihnuté. To znamená, že tenké i hrubé črevo, pažerák a žalúdok sa musia vyšetriť vizuálne (pomocou zraku). Na tento účel sa používajú dva typy vyšetrení.
Prvým z nich je endoskopia tráviaceho traktu, počas ktorej je možné prezrieť spomínané zažívacie orgány zvnútra. Druhým je rontgenové vyšetrenie pomocou kontrastnej látky.
Na rontgenovom obraze sa podaná kontrastná látka zobrazuje vovnútri tráviacich orgánov. To možno využiť na zobrazenie ich štruktúry, ako aj na posúdenie ich funkcie. V zvláštnych prípadoch sa vykonáva scintigrafické vyšetrenie.
Endoskopia sa môže vykonať tak v smere od „horného“ konca tráviaceho traktu – na prehliadku pažeráka, žalúdka a dvanástnika, ako aj smerom od „dolného“ konca – na prehliadku celého hrubého čreva, ba dokonca aj koncovej časti tenkého čreva (terminálne ileum). Endoskopia sa vykonáva dlhým flexibilným (ohybným) trubicovým endoskopom. Jeho prierez je 9 – 12 mm. Tieto veľmi presné prístroje sú na oboch koncoch vybavené optickými systémami, ktoré sú navzájom prepojené zväzkom dlhých sklených vlákien. Tento ohybný optický systém vedie svetlo dovnútra tela a prenáša obraz naspäť, čím ho sprístupní priamemu pozorovaniu. Moderné zariadenia umožňujú aj prenos obrazu na monitor (obrazovku). To znamená, že aj väčšia skupina ľudí – vrátane pacienta – môže súčasne sledovať prebiehajúce vyšetrenie. Koniec endoskopu sa môže vo vnútri čreva otáčať všetkými smermi. Na zlepšenie viditeľnosti sa do tráviaceho traktu zavádza vzduch alebo voda. Ďalší kanál endoskopu slúži na zavedenie bioptických klieští, ktorými sa odoberajú vzorky tkaniva.
Endoskopia umožňuje priame vizuálne zhodnotenie tráviaceho traktu. Normálny nález a zápalové zmeny možno pri tomto vyšetrení navzájom dobre odlíšiť. Navyše, a to je jedna z hlavných výhod tejto metódy, z postihnutého miesta sa môžu odobrať vzorky tkaniva, ktoré sa ďalej vyšetria pod mikroskopom. Mikroskopické vyšetrenie tkaniva umožňuje zistiť prítomnosť zápalového procesu, jeho charakter a závažnosť.
Potvrdí prítomnosť chronického zápalového ochorenia čreva a zvyčajne umožní rozlíšenie medzi Ulceróznou kolitídou a Crohnovou chorobou.
Pri gastroskopii sa endoskop zavádza cez ústa, pažerák a žalúdok až do dvanástnika. Toto vyšetrenie sa musí robiť vtedy, keď je žalúdok prázdny, inak by čiastočky potravy prekážali vyšetrujúcemu dokonale vidieť sledovaný vnútorný povrch orgánu. Vyšetrenie nie je bolestivé, okrem nepríjemného endoskopu v hrdle a pocitu tlaku v žalúdku.
Pri kolonoskopii sa endoskop zavádza do análneho otvoru a posúva sa ďalej cez celé hrubé črevo až po vyústenie tenkého čreva. Vyšetrujúci môže koncom prístroja prekonať ileocekálnu chlopňu, ktorá spája tenké a hrubé črevo, takže môže vyšetriť aj koncový úsek tenkého čreva. Toto vyšetrenia vyžaduje intenzívnejšiu prípravu. 24 hodín pred ním pacient nemôže jesť tuhú potravu. Musí užiť preháňadlo (laxatívum) spolu s dostatočným množstvom tekutiny (špeciálny vodný roztok), aby sa črevo úplne vyčistilo. Iným spôsobom je podanie klyzmy, čím sa príprava skracuje. Niektorí pacienti však považujú tento postup za nepríjemnejší. Kolonoskopia nie je vždy bezbolestná, najmä ak sú prítomné zápalové zrasty vnútorných orgánov. Lieky a injekcie na ukľudnenie a proti bolesti, ktoré sa podávajú pred vyšetrením, znížia nepohodu na znesiteľné mieru.
Rektoskopia, pri ktorej sa vyšetruje konečník, t. J. 15 – 20 cm dlhý koncový úsek čreva, je najjednoduchšie a najmenej nepríjemné vyšetrenie. Konečník sa vypláchne malým množstvom tekutiny (klyzmou) a do análneho otvoru sa zavedie krátky pevný endoskop. Podľa potreby sa môžu odobrať vzorky tkaniva. Ak je zápal čreva ohraničený iba na konečník, toto vyšetrenie celkom postačuje na priebežné kontroly. Môže sa opakovať podľa potreby, keďže nevyžaduje časovo náročnú prípravu.
Rontgenové vyšetrenia sa využívajú na zobrazenie tráviaceho traktu od pažeráka až po konečník. Pri vyšetrení sa rontgen-kontrastná látka (báriová kaša) dostáva po prehltnutí postupne do pažeráka, žalúdka a tenkého čreva. Sledovaním jej postupu sa môžu odhaliť rôzne prekážky a deformácie. Na vyšetrenie jednotlivých úsekov čreva sa využívajú rôzne špeciálne techniky. Zvláštna pozornosť sa vždy venuje kontrakciám črevnej steny (perilstatika), chorobným zmenám na povrchu sliznice, a najmä príznakom roztiahnutia čreva alebo prítomnosti „skratov“ (črevné fistuly).
Pri vyšetrení pasáže v hornej časti tráviaceho traktu pacient vypije rontgen-kontrastnú látku (báriová kaša) a jej postup cez pažerák, žalúdok a tenké črevo sa sleduje pomocou opakovaného rtg-snímkovania. Neraz je potrebné pomerne dlho čakať, kým kontrastná látka postúpi cez celé tenké črevo. Na dosiahnutie presnejšieho obrazu o stave tenkého čreva bola vyvinutá vyšetrovacia technika, ktorá je pomenovaná podľa svojho objaviteľa (Sellink). Pri vyšetrení sa postupne zavádza cez pažerák a žalúdok do dvanástnika tenká hadička (sonda). Kontrastná látka sa potom cez sondu dostáva priamo do tenkého čreva. Táto metóda umožňuje lepšie zhodnotiť úsek tenkého čreva od dvanástnika po terminálne ileum. Túto časť tenkého čreva v súčasnosti ani s využitím najmodernejšej techniky nie je možné dosiahnuť endoskopom.
Vyšetrenie hrubého čreva sa robí použitím báriovej klyzmy. Podobne, ako pri kolonoskopii, musí byť črevo vopred úplne vyčistené. Aj v tomto prípade je nevyhnutné 24 hodín pred vyšetrením neprijímať tuhú potravu. Kontrastná látka sa dostáva do hrubého čreva cez sondu zavedenú do análneho otvoru. Na zlepšenie zobrazenia obrysov slizničného povrchu sa pri vyšetrení do čreva zavedie aj trochu vzduchu, čo u niektorých pacientov spôsobuje nepohodu. Kontrastná látka zvyčajne postupuje až do koncovej časti tenkého čreva (terminálne ileum), takže sa dajú zachytiť aj pírpadné chorobné nálezy v tejto oblasti. V súčasnosti sa dá rontgenové vyšetrenie terminálneho ilea urobiť aj počas kolonoskopie, čo vyšetrenie zjednodušuje.
Leukocytová scintigrafia je nová, len nedávno zavedená metóda na určenie rozsahu zápalového chorobného procesu. Biele krvinky (leukocyty) pacienta sa oddelia od vzorky krvi a označia sa rádioaktívnou látkou. Označené leukocyty sa vstrekujú späť do krvného obehu a postupne sa hromadia v tých oblastiach čreva alebo organizmu, kde je prítomný zápal. Na týchto mesiac ich možno lokalizovať pomocou detektora rádioaktivity (gama-kamera). Toto vyšetrenie nevyžaduje špeciálnu prípravu a nie je nepríjemné. Ale vzhľadom na radiačnú expozíciu pacienta a keďže sa hodí len na určenie rozsahu a nie typu ochorenia, používa sa len v zvláštnych prípadoch (napríklad pri podozrení na zúženie prierezu čreva).
Netreba sa obávať, že všetky spomínané vyšetrenia bude treba priebežne opakovať. Podrobný diagnostický program je zvyčajne potrebný len pri prvom potvrdení diagnózy.
Ktoré vyšetrenie bude v konkrétnom prípade najvhodnejšie, závisí od individuálnej situácie u chorého a od aktuálnych charakteristík daného ochorenia.
Rontgenové a endoskopické vyšetrenia sa navzájom dopĺňajú. Vo všeobecnosti sa endoskopia používa na vyšetrenie ľahšie dostupných častí tráviaceho traktu, pretože neznamená pre pacienta radiačnú záťaž a v prípade potreby umožňuje odobrať vzorky tkaniva na mikroskopické vyšetrenie. Na vyšetrenie tenkého čreva je zvyčajne potrebné rontgenové vyšetrenie, najmä pri poodzrení na prítomnosť fistúl alebo stenóz (zúženie lúmenu) v hrubom čreve.
Vyšetrenie pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie je najvhodnejšou metódou na presné zobrazenie fistúl a abscesov v análnej oblasti. Pri tomto vyšetrení sa obraz vytvára pomocou špeciálneho magnetického poľa bez radiačnej záťaže pacienta.
Autori: Prof.Dr.J. Scholmerich, Dr. P. Hoppe-Seyler, Prof. Dr. Martin Lausen
