Čo je to ulcerózna kolitída?

Ulcerózna kolitída je chronické celoživotné zápalové ochorenie hrubého čreva s obdobiami vzplanutia (relaps) a obdobiami kľudu, kedy je pacient bez príznakov (remisia). Zápal je charakterizovaný vredmi v hrubom čreve, ktoré vznikajú poškodením výstelky čreva a obnažením podkladového tkaniva.

Presná príčina vzniku ulceróznej kolitídy nebola doposiaľ plne objasnená, predpokladá sa súhrn viacerých faktorov vedúcich k narušeniu imunitnej odpovede v čreve s vyvolaním zápalu hrubého čreva u geneticky predisponovaných jedincov.

Najčastejším príznakom ulceróznej kolitídy sú hnačky, často krát aj s prímesou krvi a hlienu v závislosti od intenzity prebiehajúceho zápalu. Hnačky bývajú sprevádzané bolestivým nutkaním na stolicu, ktoré väčšinou po vyprázdnení ustupuje. Ťažšie formy ochorenia bývajú navyše sprevádzané zvýšenou teplotou alebo až horúčkami (nad 38°C). Najzávažnejšou formou ochorenia je tzv. fulminantná ulcerózna kolitída, charakterizovaná úpornými hnačkami s rozsiahlym krvácaním, horúčkami, chudokrvnosťou (anémiou) až rozvratom vnútorného prostredia. Takýto stav si vyžaduje neodkladné prijatie do nemocnice a intenzívnu infúznu liečbu. Podľa rozsahu postihnutia hrubého čreva rozlišujeme proktitídu (postihnutý iba koniec hrubého čreva v rozsahu 10-15 cm), ľavostrannú kolitídu (postihnutie ľavej polovice hrubého čreva) a pankolitídu (postihnutie celého hrubého čreva).  Vo fázach vzplanutia môže byť ochorenie sprevádzané výraznou únavou, sklonom k depresii a chudokrvnosťou.

Pri podozrení na ulceróznu kolitídu je indikované kolonoskopické vyšetrenie, vyšetrenie krvi a stolice. Kolonoskopia dokáže spoľahlivo určiť prítomnosť a rozsah zápalových zmien na sliznici, takisto je možné odobrať malú vzorku sliznice na histologické vyšetrenie za účelom odlíšenia iných foriem akútneho alebo chronického zápalu sliznice hrubého čreva (infekčná alebo ischemická príčina, Crohnova choroba a iné). Pri sledovaní aktivity ulceróznej kolitídy sa používa vyšetrenie kalprotektínu v stolici. Pozitívna hodnota znamená prítomnosť zápalu v čreve, negatívna naopak zápal vylučuje s vysokou presnosťou. Aktivitu ochorenia je však nutné hodnotiť aj na základe klinických a endoskopických indexov (dotazníky kvality života, aktivity ochorenia, endoskopický nález).

Liečba ulceróznej kolitídy závisí od rozsahu a aktivity ochorenia. Spočíva v potlačení zápalovej reakcie pomocou preparátov s obsahom mesalazínu, kortikoidov, azatioprínu a tzv. biologickej liečby. Ľahké formy ochorenia sa liečia podľa rozsahu zápalu pomocou prípravkov s obsahom mesalazínu. Pri liečbe kolitídy so strednou a ťažkou aktivitou sa používajú tabletky s mesalazínom a zvyčajne sú nutné aj kortikoidy. Vzhľadom na vysokú mieru recidívy stredných a ťažkých foriem UC je vo väčšine prípadov indikovaná udržiavacia imunosupresívna liečba (azatioprin, biologická liečba). Táto sa zväčša indikuje ak po vysadení kortikoidnej liečby dochádza opätovne k vzplanutiu ochorenia. V súčasnosti sa za veľmi účinnú formu imunosupresívnej liečby považuje biologická liečba.

Pri biologickej liečbe dosahujú asi dve tretiny pacientov dlhodobú uspokojivú remisiu a sú bez ťažkostí. Rozhodnutie o konkrétnom lieku závisí od preferencií pacienta (samostatné podávanie injekcií alebo infúzie v centre) a od viacerých klinických okolností, ktoré posúdi ošetrujúci lekár (alergia na zložku preparátu, iné ochorenia pacienta). Biologické lieky schvaľuje na návrh lekára špecializovaného centra zdravotná poisťovňa pacienta.

Chirurgická liečba je indikovaná až pri zlyhaní medikamentóznej liečby. V súčasnosti už väčšina pacientov dosahuje pri správne zvolených liekoch dlhodobú remisiu a kvalita života pacientov je porovnateľná so zdravou populáciou. Pred érou imunosupresívnej liečby bolo potrebné až polovicu pacientov operovať v priebehu prvých 5 rokov po stanovení diagnózy.

Pozornosť pri dlhodobej starostlivosti sa preto posúva na prevenciu závažných komplikácií ako je rakovina hrubého čreva, rednutie kostí (osteoporóza), komplikácie dlhodobej liečby kortikoidmi (cukrovka, vysoký tlak, šedý zákal), prevencia a dôsledná liečba prípadných infekcií.